piatok 24. septembra 2010
O anjeloch
Aj vy si o niektorych veciach myslite, ze: Mne sa to nemoze stat! Su tiez situacie,
ktore si ani nepredstavujeme, ale zivot prinasa stale nove a nove veci aj ked mame
pocit, ze nas uz nemoze nic prekvapit.
Velmi som si priala tretie dieta ... chvilu som o tom musela mojho muza presviedcat,
ale kedze som otehotnela hned na prvy sup, potesila som sa a povedala som si: Malo to tak byt.
Tehotenstvo bolo od zaciatku volake INE ... nevedela som preco, ale mala som pocit, ze toto dieta potrebuje volako vela miesta ... tehotenska nevolnost nie a nie ustupit a stale mi bolo proste tazko.
Bol konec jari, blizili sa leto, stihli sme dovolenku pri mori, s detmi sme absolvovali Pohodu.
Gynekologicku ambulaciu sa mi navstivit nachcelo. Asi v 15tom tyzdni som ochorela, nic vazne, len kasel,ktory sa vsak nedal zastavit .. pila som cajiky a hovorila si, ze to musi po par dnoch skoncit ... ale kasel neutichal...
tak som navstivila doktora a skoncila na antibiotikach ... tie nezabrali a s detskou doktorkou mojich deti sme nasli homeopatikum, ktore mi okamzite sadlo ... to bola ulava ... brusko mi vsak zacalo velmi tvrdnut a tak som nabehla v 16tom tyzdni do porodnice na pohotovost ...
Doktorka zistila, ze sa zacinam trochu otvarat a ze dietatko je volako nizko. "A nie je tam este jedno?" Pytam sa len tak medzi recou.
Tak sa doktorka pozrela poriadne a na jej a moje velke prekvapenie zistila, ze su tam naozaj dve deticky ... podla mojej intuicie urcite chlapci...vzdy, ked som rozmyslala o mene, povedala som si jedno a z opodial mi nieco nasepkavalo: Este pre mna, este pre mna!
Vtedy som sa dostala do situacie ktoru som si nikdy nepredstavovala a myslela si, ze mne sa to nemoze stat. Dvojicky! Ale vobec ma to nevystrasilo. Tesila som sa.Na dvojite nosenie a dvojite dojcenie.
Brusko vsak tvrdlo nadalej, rastlo ako z vody, zacala som pouzivat tokolyticky olej na uvolnenie a natierala a natierala...z Nemecka mi prislo Bryophylum na zastavenie kontrakcii
Brusko vsak rastlo a ja som uz v 20-tom tyzdni mala pocit ze praskne ... v porodnici ma chceli zasit a ulozit do postele ... to som si pri dvoch malych
detoch nevedela predstavit, ale ked zacala skolka mala som pocit, ze budem musiet ubrat a oddychovat a ze sa to musi rychlo naucit ... telo to davalo najavo ...
nevedela som si predstavit co bude dalej
v 21tyzdni na prehliadke som sa zacala opat otvarat, ale lekarske zakroky som odmietla
bol to velmi zvlastny pocit, zobrat zodpovednost do vlastnch ruk a kazdy vecer sa pozriet na seba do zrkadla a povedat si, ze to zvladnem ... ista som si vsak
nebola
v sobotu som isla na navsevu a preberali sme, ako to zvladnem a kamaradka pozrela babatka len cez brusko ... bol to uzasny pocit ... uplne zretelne som babatka
citila a vedela som, ze chlapcekovia su v poriadku ... zacali sme sa chystat do cajovne a ja som sa citila velmi uvolnene
A VTEDY TO PRASKLO!
Proste zrazu akoby detom a celemu telu doslo co sa ma stat!
A Stalo sa to!
Plodova voda odtiekla a zacala som krvacat a vedela som, ze je koniec!
A bola som s tym naprosto zmierena!
Vdaka Janke!
V porodnici skonstatovali, ze sa uz s detickami neda nic robit, co som vedela.
Zavolala som muza a velmi som si priala, aby sme boli pri porode spolu. Najprv to bol problem, lebo som presla na poporodnu izbu, kde partner nema pristup.
Pani co tam lezala mala navstevu, tak nemamala problem pockat na chodbe.
A tak sme ostali sami s muzom a sestrickou, doktorka stala opodial a obcas skontrolovala co sa deje. To mi vyhovovalo. Dolezite bolo, ze moj muz bol pri mne a mohol ma drzat za ruku.
Kontrakcie zacinali, otvarala som sa a deticky pomalicky prichadzali na svet. Boli to chlapcekovia, malicky a taky bezbrani ... ja som vedela, ze uz im je
dobre ... chvilku ostali pri mne na posteli, mohli sme im dat mena a rozlucit sa s nimi...
V porodnici som ostala este tri dni ... vsade bolo pocut detsky plac a vsetky placuce deticky som si chcela zobrat a utisit ... na izbe som lezala s tehotnymi
a moc som svoju situacu radsej neprezivala ... uvedomovala som si, ze je to smutne a par krat som si zaplakala ...
Prichadzat do porodnice s bruchom ako pred porodom a odchadzat s prazdnou narucou je nepopisatelne ... vtedy mi to asi doslo!
Teraz si hovorim, mala by som plakat a plakat a smutit! Obcas ma prepadne smutok a myslim na nasich anjelikov Dominika a Olivera ... na druhu stranu som rada,
ze s nami boli aspon chvilu aj ked sa rozhohli, ze vsetko bude inak ... mozno sa unahlili a pridu neskor, ci uz k nam, alebo niekde inde
Ja viem, ze na nich nikdy nezabudnem a kazdy vecer zapalujem dve sviecky nasim anjelom na cestu.
ktore si ani nepredstavujeme, ale zivot prinasa stale nove a nove veci aj ked mame
pocit, ze nas uz nemoze nic prekvapit.
Velmi som si priala tretie dieta ... chvilu som o tom musela mojho muza presviedcat,
ale kedze som otehotnela hned na prvy sup, potesila som sa a povedala som si: Malo to tak byt.
Tehotenstvo bolo od zaciatku volake INE ... nevedela som preco, ale mala som pocit, ze toto dieta potrebuje volako vela miesta ... tehotenska nevolnost nie a nie ustupit a stale mi bolo proste tazko.
Bol konec jari, blizili sa leto, stihli sme dovolenku pri mori, s detmi sme absolvovali Pohodu.
Gynekologicku ambulaciu sa mi navstivit nachcelo. Asi v 15tom tyzdni som ochorela, nic vazne, len kasel,ktory sa vsak nedal zastavit .. pila som cajiky a hovorila si, ze to musi po par dnoch skoncit ... ale kasel neutichal...
tak som navstivila doktora a skoncila na antibiotikach ... tie nezabrali a s detskou doktorkou mojich deti sme nasli homeopatikum, ktore mi okamzite sadlo ... to bola ulava ... brusko mi vsak zacalo velmi tvrdnut a tak som nabehla v 16tom tyzdni do porodnice na pohotovost ...
Doktorka zistila, ze sa zacinam trochu otvarat a ze dietatko je volako nizko. "A nie je tam este jedno?" Pytam sa len tak medzi recou.
Tak sa doktorka pozrela poriadne a na jej a moje velke prekvapenie zistila, ze su tam naozaj dve deticky ... podla mojej intuicie urcite chlapci...vzdy, ked som rozmyslala o mene, povedala som si jedno a z opodial mi nieco nasepkavalo: Este pre mna, este pre mna!
Vtedy som sa dostala do situacie ktoru som si nikdy nepredstavovala a myslela si, ze mne sa to nemoze stat. Dvojicky! Ale vobec ma to nevystrasilo. Tesila som sa.Na dvojite nosenie a dvojite dojcenie.
Brusko vsak tvrdlo nadalej, rastlo ako z vody, zacala som pouzivat tokolyticky olej na uvolnenie a natierala a natierala...z Nemecka mi prislo Bryophylum na zastavenie kontrakcii
Brusko vsak rastlo a ja som uz v 20-tom tyzdni mala pocit ze praskne ... v porodnici ma chceli zasit a ulozit do postele ... to som si pri dvoch malych
detoch nevedela predstavit, ale ked zacala skolka mala som pocit, ze budem musiet ubrat a oddychovat a ze sa to musi rychlo naucit ... telo to davalo najavo ...
nevedela som si predstavit co bude dalej
v 21tyzdni na prehliadke som sa zacala opat otvarat, ale lekarske zakroky som odmietla
bol to velmi zvlastny pocit, zobrat zodpovednost do vlastnch ruk a kazdy vecer sa pozriet na seba do zrkadla a povedat si, ze to zvladnem ... ista som si vsak
nebola
v sobotu som isla na navsevu a preberali sme, ako to zvladnem a kamaradka pozrela babatka len cez brusko ... bol to uzasny pocit ... uplne zretelne som babatka
citila a vedela som, ze chlapcekovia su v poriadku ... zacali sme sa chystat do cajovne a ja som sa citila velmi uvolnene
A VTEDY TO PRASKLO!
Proste zrazu akoby detom a celemu telu doslo co sa ma stat!
A Stalo sa to!
Plodova voda odtiekla a zacala som krvacat a vedela som, ze je koniec!
A bola som s tym naprosto zmierena!
Vdaka Janke!
V porodnici skonstatovali, ze sa uz s detickami neda nic robit, co som vedela.
Zavolala som muza a velmi som si priala, aby sme boli pri porode spolu. Najprv to bol problem, lebo som presla na poporodnu izbu, kde partner nema pristup.
Pani co tam lezala mala navstevu, tak nemamala problem pockat na chodbe.
A tak sme ostali sami s muzom a sestrickou, doktorka stala opodial a obcas skontrolovala co sa deje. To mi vyhovovalo. Dolezite bolo, ze moj muz bol pri mne a mohol ma drzat za ruku.
Kontrakcie zacinali, otvarala som sa a deticky pomalicky prichadzali na svet. Boli to chlapcekovia, malicky a taky bezbrani ... ja som vedela, ze uz im je
dobre ... chvilku ostali pri mne na posteli, mohli sme im dat mena a rozlucit sa s nimi...
V porodnici som ostala este tri dni ... vsade bolo pocut detsky plac a vsetky placuce deticky som si chcela zobrat a utisit ... na izbe som lezala s tehotnymi
a moc som svoju situacu radsej neprezivala ... uvedomovala som si, ze je to smutne a par krat som si zaplakala ...
Prichadzat do porodnice s bruchom ako pred porodom a odchadzat s prazdnou narucou je nepopisatelne ... vtedy mi to asi doslo!
Teraz si hovorim, mala by som plakat a plakat a smutit! Obcas ma prepadne smutok a myslim na nasich anjelikov Dominika a Olivera ... na druhu stranu som rada,
ze s nami boli aspon chvilu aj ked sa rozhohli, ze vsetko bude inak ... mozno sa unahlili a pridu neskor, ci uz k nam, alebo niekde inde
Ja viem, ze na nich nikdy nezabudnem a kazdy vecer zapalujem dve sviecky nasim anjelom na cestu.
sobota 2. januára 2010
pondelok 7. decembra 2009
Bola raz jedna sobota v Banskej Štiavnici
V prvom rade sa ospravedlňujem za odmlku ... akosi som stratila niť, ale hádam som ju už našla .. takže teraz postupne k zaznamenaným udalostiam.
štvrtok 19. novembra 2009
Vetranie hlavy
17.november je sviatok naozaj dôležitý ... pre mňa jeden z najdôležitejších ... oslávili sme ho ... až do dna ...
tak už druhý deň vetrám hlavu ... včera sme ostali na záhrade, a dnes sme sa dostali až na lúky neďaleko nás ...
tak vám aspoň trošku ukážem naše okolie
lúky sú miesto, kde sa už dokážem cítiť voľná, tak som to využila ukludnila sa a naozaj sa teším
hrali sme sa s hlohovou halúzkou
korienkovým škriatkom sme postavil strechu a urobili mištičku
alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5405925159488608546" />
aj stavebné páce bolo treba
a išli sme domov
aj havkáči
brat a sestra, ktorých milujem
tak už druhý deň vetrám hlavu ... včera sme ostali na záhrade, a dnes sme sa dostali až na lúky neďaleko nás ...
tak vám aspoň trošku ukážem naše okolie
lúky sú miesto, kde sa už dokážem cítiť voľná, tak som to využila ukludnila sa a naozaj sa teším
hrali sme sa s hlohovou halúzkou
korienkovým škriatkom sme postavil strechu a urobili mištičku
alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5405925159488608546" />aj stavebné páce bolo treba
a išli sme domov
aj havkáči
brat a sestra, ktorých milujem
tliachanie
Mám za sebou aktívny víkend a dni plné zážitkov, ktoré som nezaznamenala na fotoaparát ... prečo? ... víkend sme boli celá rodina v Ružomberku, leba mama mala prvú časť kurz laktačnej poradkyne ... foťák sme nechali doma ... na kurze som sa dozvedela, nečakane, veľa nových informácií, ktoré mi určite pomôžu pri práci s mamičkami ... dôležitosť prvého priloženia, správne priloženie miminka a zistenie, či dieťa naozaj pije ... to sú veci, ktoré už viem zistiť ... a že fľašu a cumlík treba zahodiť ... ale na to som prišla aj sama :)
psov strážili žienky z Myjavy a keď sme sa vrátili, ešte s nami pár dní ostali ... hlavne večery boli pre mňa veľmi podnetné, ja som mohla byť sama sebou, vládla tu skvelá nálada a povedali sme si naozaj veľa ... to ma veľmi posilnilo a oslodilo a ja mám opäť pocit, že moje sny nemusia byť iba snami a že ich treba uskutočniť ... že ešte nie som na tom správnom mieste
a teraz viem, že sa nechcem hanbiť za svoje city, chcem si ich užívať, lebo emócie su dôkazom života a ja žijem ... takže sa chcem tešiť ...
psov strážili žienky z Myjavy a keď sme sa vrátili, ešte s nami pár dní ostali ... hlavne večery boli pre mňa veľmi podnetné, ja som mohla byť sama sebou, vládla tu skvelá nálada a povedali sme si naozaj veľa ... to ma veľmi posilnilo a oslodilo a ja mám opäť pocit, že moje sny nemusia byť iba snami a že ich treba uskutočniť ... že ešte nie som na tom správnom mieste
a teraz viem, že sa nechcem hanbiť za svoje city, chcem si ich užívať, lebo emócie su dôkazom života a ja žijem ... takže sa chcem tešiť ...
štvrtok 12. novembra 2009
Detská energia je nevyčerpateľná :)
Dnešný deň bol, teda ešte hodinu bude v znamení detí ... to je teda každý deň s nimi ... je to o tom, že ich energia a životný rytmus je fakt neuveriteľný ... žijú tu a teraz, je im úplne jedno, čo bude o 2 minúty, čo bude na obed, kedy pôjdu spať .. proste tu a teraz si to chcú užiť a naplno ... vôbec im nevadí, že mňa už nič nenapadá!!!
ale im stačí byť súčasťou môjho dňa mojich každodenných aktivít ... chcú pomáhať pri raňajkách ...
Bru si pri tom robil bublifuk
bublifuk sa sice nepodaril, ale bubon pláva :)
potom sme začali malé jesenné tvorenie ...
je až neuveriteľné s akou samozrejmosťou Dorotka navlieka listy a ako ju to baví ... popoludní sme museli znova nazbierať listy a aktivitku sme zopakovali
aj Bru sa pridal
aj keď jeho deň bol dnes v znamení fixky
do prípravy obeda sa detičky s radosťou zapojili
ale im stačí byť súčasťou môjho dňa mojich každodenných aktivít ... chcú pomáhať pri raňajkách ...
Bru si pri tom robil bublifuk
bublifuk sa sice nepodaril, ale bubon pláva :)
potom sme začali malé jesenné tvorenie ...
je až neuveriteľné s akou samozrejmosťou Dorotka navlieka listy a ako ju to baví ... popoludní sme museli znova nazbierať listy a aktivitku sme zopakovali
aj Bru sa pridal
aj keď jeho deň bol dnes v znamení fixky
do prípravy obeda sa detičky s radosťou zapojili
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
